1.mája 1884 sa objavila v Karpathen Poste krátka správička o tom, že fotograf Josef Gutkaiss si otvára fotosalón u pani Witwe Flittnerovej (terajšia Hradná ulica č. 57). Ďalšie informácie o dĺžke existencie tohto ateliéru sú nám neznáme. Z jeho tvorby sa nám zachovala fotografia mladého muža, prefotená do oválu, nalepená na čiernej kartónovej podložke  s rámčekom a textom zlatej farby.

Medzi najviac zastúpené fotografie v zbierkach múzea patria fotografie od Karola Divalda staršieho i jeho syna Karola. Bohatá umelecká tvorba Divaldovcov je známe nielen u nás, ale aj vo svete. Vysoké estetické cítenie, zmysel pre vyváženú kompozíciu a autentickosť, jednoduchosť, elegancia a  starostlivé prevedenie – to sú charakteristické znaky  fotografickej tvorby rodiny Divaldovcov.  Prvá písomná správa o fotografickej tvorbe Carola Divalda v Kežmarku je z 5.júna 1884 ( Karpathen Post), v ktorej sa uvádza:
„ Veľaváženému publiku sa dáva do láskavej pozornosti, že vyhotovovateľ  fotografických sklenených snímkov otvára svoj salón už od 1.júna v dome pána profesora Kiszelyho.“

O rok neskoršie prichádza do Kežmarku syn Carola Divalda – Karol. Ateliér sa nachádzal v dome pána profesora Kiszelyho. V tom istom denníku sa dozvedáme  z 30.mája 1889, že od 1.júna 1889 v záhrade pána Josefa Kissa bude otvorený novopostavený fotoateliér – na stálo. Druhá avízovaná správa o otvorení fotoateliéru C.Divalda jun. je z 4.septembra 1890. V ponuke prác sa uvádza, že C.Divald vyrába fotografie – portréty, zábery krajiniek, priemyselných objektov, stavieb, špeciálne momentky, portréty v životnej veľkosti z akejkoľvek malej fotografie v precíznom a umeleckom vyhotovení, zadarmo poskytne cenníky. Ďalej vyhotovuje akvarely a chronografie, vo svojej zinkografickej dielni vyrába zábery všetkého druhu za primeranú cenu. Pod textom je uvedené: „S hlbokou úctou Carol Divald jun. Umelecká dielňa pre fotografiu, maliarstvo a reprodukciu, Spišská Nová Ves a Kežmarok“ 

Zo 6.mája 1897 v Karpathen-Poste sa môžeme dočítať, že slávna známa firma Carol  Divald z Budapešti si otvára fotoateliér pod osvedčeným vedením pána Istvána Kissa, ďalšieho známeho kežmarského fotografa. V zbierkovom fonde múzea sa nachádza väčšie množstvo portrétov vizitkového formátu. Pochádzajú od Carola Divalda staršieho ( z obdobia rokov 1868 – 1875) a taktiež aj od jeho syna – Carola jun. ( z obdobia okolo roku 1885). Medzi portrétovanými sa nachádzajú aj mnohé významné kežmarské rodiny, ako napr. portrét MUDr. Vojtecha Alexandra, jeho manželky, portréty členov rodiny Demiány, Blasy, Tátray a iné.

Z obdobia okolo roku 1900 pochádza od Divalda jun. aj kabinetka – Fotografia tuláka. Vysoká profesionalita fotografických  snímkov je umocnená aj širokou škálou používaných kartónových podložiek. Ako autori litografických vyobrazení sa uvádzajú : Raimann a kol. – Viedeň, Kuhla a Miksche – Pešť, S.Bondy a kolektív – Viedeň, Krziwanek – Viedeň, Bernhard Wachtl – Pešť. To, že Divaldovci dlhšiu dobu pôsobili aj vKežmarku svedčí okrem spomínaných avízovaných správ v Karpathen – Poste aj tá skutočnosť, že na niektorých kartónových podložkách je v texte uvedené: ifj. Divald Károly Igló – Lőcse nyári idényen át Késmárk és Tátrafüred.

Z obdobia spolupráce C.Divalda s Jurajom Monostorym sa v zbierkach múzea nachádza niekoľko pohľadníc so zábermi Vysokých Tatier z obdobia rokov 1907 – 1918. V menšej miere sú zastúpené svetlotlače, väčšiu časť fondu však tvoria farebné fotografie. Nachádzajú sa tu napríklad zábery Studenovodských kúpeľov, Tatranskej Lomnice, Téryho chaty, Štrbského Plesa so zubačkou, Tatranských štítov s uvedením ich nadmorských výšok a iné.