Po smrti básnika bol na námestí Słowackého, pred školskou budovou postavený pomník Władysława Orkana (fot. 226, 218, 257) podľa projektu Stanisława Marcinowa, ktorý autor zhotovil spolu s Michałom Rekuckým. Pomník „barda Podhalia” vznikol ako dar poľských krajanov v Amerike a odhalený bol 8. júla 1934 (fot. 226). Na slávnosti sa zúčastnila aj básnikova matka Katarzyna Smreczyńska a mnoho iných významných hostí ako prednosta krajského úradu Mikołaj Kwaśniewski, primátor Krakova Mieczysław Kaplicki, generál Andrzej Galica, generál Wacław Przeżdziecki a predstavitelia mesta s primátorom Józefom Rajským. V mene donátorov prejav predniesol v dokonalom nárečí Bartłomiej Dąbrowski, predseda Zväzu Podhalčanov v Amerike. Po druhej svetovej vojne bol pomník prenesený na Hlavné námestie oproti radnici.

V roku 2000 bol pomník opäť prenesený na nové miesto do Niedźwiedźa a nowotargské námestie zdobí teraz socha Władysława Orkana z bronzu zhotovená podľa pôvodnej predlohy.

Z Pamätnej knihy Zväzu Halerczykov pochádza veľa fotografií, ktoré dokumentujú návštevu generála Józefa Hallera v Nowom Targu 9. októbra 1931 počas posvätenia štandardy podhalského oddielu. Na slávnosti sa aj so svojím fotoaparátom zúčastnil Edward Morawetz. V hale Sokola vznikla pamätná fotografia účastníkov zjazdu (fot. 540). Generál na prosbu fotografa súhlasil s individuálnym pózovaním (fot. 197). Po nástupe a slávnostnom hlásení na námestí Słowackého (fot. 539, 541) sa vojaci Modrej armády vybrali na Hlavné námestie, kde sa uskutočnila slávnosť posvätenia štandardy. Generál Haller predniesol krátku reč a pozdravil vojenskú prehliadku (fot. 544, 543, 174, 542). Atmosféra zachytená na fotografiách je dôstojná; vojaci salutujú, muži s úctou skladajú klobúky a na tvárach publika, ktoré sa v tento mrazivý a zasnežný októbrový deň zišlo na námestí, vidieť vážnosť a vzrušenie.

Do pamätnej knihy generál Haller napísal: „Veľmi rád sa podpisujem do tohto albumu podhalskej inštitúcie, ktorá ukázala svoju životaschopnosť a keďže sa skladá z Podhalčanov, ktorí nikdy neuznávali porobu, mala by byť príkladom pre organizačnú prácu aktívu zväzu a príkladom občianskej práce pre celé Poľsko, ktoré potrebuje slobodných, statočných a odvážnych občanov. Vytrvať – prežiť – zvíťaziť musíme pre Teba, Poľsko, a pre Tvoju slávu.”

Vlastenecké slávnosti predstavovali silné a výrazné akcenty každodenného života mesta, ktorý sa najčastejšie niesol v znamení ročných období. Tie určovali poľné práce, niekedy čas odmeriavali cirkevné sviatky a súkromné slávnosti ako svadby, krsty a pohreby.
Dôležitou cirkevnou udalosťou, ktorú zaregistroval spoľahlivý Edward Morawetz, bolo posvätenie základného kameňa nového kostola (fot. 171, 182, 181, 177). 9. októbra 1932 sa uskutočnila slávnostná procesia a omša, ktorú celebroval kňaz Jan Masny, prepozit kolegiátneho kostola sv. Anny v Krakove. Kázeň predniesol kňaz Konstanty Łabądż z Niepołomíc a slávnostný akt posvätenia vykonal krakovský biskup sufragán Stanisław Rospond.

Veľmi zaujímavé sú dejiny jedného z najväčších a najdlhšie trvajúcich stavebných projektov v Nowom Targu. Výbor pre stavbu nového kostola vznikol už v roku 1902 z iniciatívy kňaza Michała Wawrzynowského. Aj napriek hojnosti farníkov sa počas dlhého obdobia nepodarilo zhromaždiť dostatočné finančné prostriedky a začas výstavbu. Po získaní nezávislosti sa obnovili aktivity smerujúce k postaveniu kostola. Vďaka zaangažovanosti a iniciatíve nového farára vo farnosti sv. Kataríny Franciszka Karabułu, ako aj vďaka výboru došlo v roku 1927 k výkupu pozemkov na výstavbu kostola a začalo sa so zhromažďovaním potrebného materiálu.