Veľmi dôležitú úlohu vo formovaní a v kultivovaní vlasteneckého postoja, ako aj v celom živote Noweho Targu zohral telovýchovný spolok Sokol. Tento najstarší poľský športový spolok vznikol v Ľvove v roku 1867 a jeho cieľom bolo šíriť a propagovať telesnú výchovu, ale nemenej dôležitá bola aj jeho výchovná a vlastenecká činnosť založená na zásadách disciplíny, vytrvalosti, hrdinstva, rovnosti, vernosti tradíciám a národným dejinám. História nowotargského Sokola siaha do roku 1892, keď sa z iniciatívy krajinského advokáta dr. Ernesta Geislera a členov samborského Sokola Wiktora Kalmana a stryjského Sokola Janusza Mikiewicza uskutočnilo prvé organizačné stretnutie spolku.

Štatút bol schválený v apríli 1893. V roku 1906 mesto Nowy Targ udelilo spolku ničím neobmedzené právo výlučného užívania priestorov dávnych pivníc mestského pivovaru a pozemku nachádzajúceho sa nad pivnicami na výstavbu budovy – sokolovne, ktorá sa mala stať majetkom spolku. Obec si však vyhradila právo, aby mohla telocvične Sokola používať školská mládež a mohli sa tam organizovať verejné zhromaždenia.

Po vybavení úveru sa pristúpilo k výstavbe a už po necelých dvoch rokoch bola budova odovzdaná do prevádzky. Vysviacka sa uskutočnila 15. augusta 1908. V sokolovni sa konali slávnosti a schôdze, boli tu organizované výstavy a ochotnícke divadelné predstavenia, tu sídlilo svetelné kino-divadlo, neskorčie kino Tatry a v športových halách cvičila školská a gymnaziálna mládež (fot. 185, 253, 392, 356, 376, 384, 413).

Na prahu nezávislosti v roku 1910 sa v Nowom Targu uskutočnili výročné slávnosti bitky pod Grunwaldom. V celej Haliči sa oslavovalo 500. výročie veľkej stredovekej bitky. Nowotargskí Sokoli sa celý rok pripravovali na Grunwaldský zlet v Krakove – organizovali sa predstavenia, prednášky a prebiehal usilovný vojenský výcvik. Zvenčením osláv bolo nasypanie kopca v parku A. Mickiewicza neďaleko rieky Čierny Dunajec. Keď ožila nádej na získanie nezávislosti, už v roku 1912 sa začali na Podhalí formovať prvé centrá Podhalských družín, paramilitárneho zväzu, ktorého ideu vysvetlil Feliks Gwiżdż na stránkach Gazety Podhalańskej nasledovne: „Podhalské družiny majú veľmi pekný cieľ – majú naučiť strielať, biť sa šabľami, pochodovať, bicyklovať sa, stať sa zručným, obratným a duchaprítomným.

V každom z takýchto odddielov sa môžu organizovať osvetové a vedecké prednášky, slušné zábavné podujatia a tanečné zábavy, z ktorých príjmy budú určené na podporu družín (…) Uznali to všetci v národe a rakúska vláda proti tomu nič nemá. Zakladajme teda podhalské družiny. Jednoťme sa!” (Gazeta Podhalańska 1913, č. 5) Nowotargský Sokol mal v organizovaní družín vedúcu a inšpirátorskú rolu: „…a bolo to obyčajne tak, že posielal svoj poľný oddiel postupne na rôzne strany a jeho výzor a zručnosti porovnateľné s riadnou armádou boli najúčinnejším príkladom.” (Przewodnik Gimnastyczny Sokół 1913, č. 1) Družiny sa slávnostne konštituovali do Zväzu Podhalských družín 4. mája 1913 na nowotargskom Hlavnom námestí. Vo vojenskej prehliadke sa vtedy predstavilo 864 členov oddielov, ktorí slávnostne prepochodovali cez mesto (fot. 536, 537). Keď vybuchla prvá svetová vojna, Podhalské družiny boli začlenené do II. brigády legionárov.