Hlavné námestie každého mesta predstavuje centrum života. Tu sa stretávajú cesty spájajúce mesto s ďalekým svetom, nachádzajú sa tu najlepšie obchody, reštaurácie, sídla úradov, bánk, hotel, je to miesto bežných stretnutí, prechádzok a rozhovorov, detských zábav, ale aj dôležitých slávností a udalostí. Štvorhranné obšírne námestie vytýčené v roku 1346 počas lokácie mesta, pozostalo od stredoveku takmer nezmenené. Obklopovali ho prevažne prízemné drevené budovy. Po požiari v roku 1784, ktorý takmer úplne mesto zničil, starosta dištriktu barón Tschirich von Siegsteten poveril významného rakúskeho inžiniera Carla von Hofferna vypracovaním nového územného plánu Nowého Targu. Centrum mesta, ktoré zaprojektoval, opierajúce sa o pôvodnú polohu námestia a štvorcové bloky obytnej zástavby, ktoré rozdeľovali pravouhlo sa križujúce ulice, sa v nezmenenej forme zachovalo až dodnes. Bolo tiež vydané doporučenie stavať murované domy. Začiatkom 20. stor. Hlavné námestie obklopuje hustá zástavba a predstavujú ju zväčša poschodové domy. Celé námestie je vyložené dlažbou a po stranách námestia sa tiahnu chodníky vydláždené betónovou chodníkovou dlažbou. Pozdĺž nich v rovnom rade rastú stromy; na ďalších fotografiách vidieť ako vyrástli a sú čoraz väčšie. O zbožnosti katolíkov a Židov, ktorí tu bývali, svedčia chrámy, symbolicky uzatvárajúce perspektívu dvoch protiľahlých rohových budov: severozápadnému nárožiu dominuje krásna veža Kostola sv. Kataríny s barokovou zvonicou a juhovýchodnému zasa pekne tvarované priečelie hlavnej sinagogy (fot. 394, 536, 286). |
Počas pravidelných týždenných jarmokov sa rýnok stáva javiskom malebného a rušného predstavenia, s konskými záprahmi, s remeselníckymi a obchodnými stánkami zoradenými podľa poriadku, ktorý určila mestská vrchnosť, so zástupmi Nowotargčanov, Židov a goralov z okolitých dedín. Na fotografii (fot. 388), ktorú urobil v 30. rokoch 20. stor. jeden z bratov Skalských z okien vlasného domu, sa zachoval pohľad na Hlavné námestie, aké už dnes neuvidíme. Nie je tu už cesta krížom od krakovskej a waksmudzkej cesty na ulicu Kolejowu a Kazimierza Wielkého, ktorá miernym oblúkom obchádza radnicu. Jej krivka bola hádam jedinou odchýlkou od pravidelného pôdorysu mestského jadra, vytýčeného do pravého uhla už v stredoveku. Táto neexistujúca cesta je symbolická a veľavravná, potvrdzujúca nemennosť v ľudských návykoch vyšliapať si najkratšiu a najpohodlnejšiu z ciest. Dva povozy s koňmi sa vracajú domov naložené drevom sťatým v lesoch Goriec, možno na Kowańci, niekoľko okoloidúcich ide opačným smerom. Svieti slnko, stromy vrhajú chladný tieň, život plynie svojím pomalým rytmom, úplne odlišným od nešného. Podobný pohľad na Hlavné námestie v zimnej scenérii s Tatrami, ktoré sa vynárajú sponad domov južného priečelia, zachytil v roku 1913 Michal Rekucki na obrázku s názvom Z môjho okna, ktorý sa nachádza v muzeálnych zbierkach.
|