V 30.rokoch 20.storočia pôsobili v Kežmarku viacerí fotografi.  Údaje o ich práci sa nám, žiaľ, zachovali len sporadicky. Na základe správy v Karpathen Poste z 17.septembra 1932 sa dozvedáme, že Serena Winter si otvára na Starom trhu č. 17 fotosalón.

Nepriaznivá politická situácia nasledujúcich rokov mala nepriaznivý vplyv aj na tvorbu fotografov. Niektorí si zakladajú svoju živnosť, ale v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie sú nútení novovzniknuté fotoateliéry zatvárať.

V Karpathen Poste z 16.decembra 1939 sa uvádza, že fotografie a fotografické pohľadnice sa nesmú posielať do zahraničia preto, aby špióni nemohli podávať správy nanesené neviditeľným atramentom pod emulziu. Výnimku tvorili pohľadnice a pozdravy.

S rozvojom fotografie  začína vznikať aj nový činiteľ vo fotografii – amatér. Amatéri sprevádzajú fotografiu od jej vzniku a mnohým z nich sa pripisuje aj zásluha na jej zdokonalení a využití. Pri sumarizácii poznatkov o práci fotografických dielní v Kežmarku preto  nemôžeme nespomenúť aj amatérskych fotografov.
Najstarším fotografom – amatérom – na území Kežmarku bol Franz Jarotek Bäcker. Z jeho fotografickej tvorby sa nám zachovali čiernobiele fotografie 4 mladých ľudí, na ktorých je uvedené meno fotografa a ručne dopísané datovanie:  1914 – 1918.

Významnou osobnosťou Kežmarku konca 19. a začiatku  20.storočia bol  Alfréd Grosz (1885 – 1973). Bol to profesor, dobrovoľný hasič, dobrovoľný záchranca, nadšený obdivovateľ a objavovateľ Vysokých Tatier.

 Z jeho životopisu vyberáme: „ Fotoslužba v záujme vlasti. Pre svoju vlasť a Spiš som konal v záujme rozvoja cestovného ruchu dobrú službu! V roku 1910 som urobil prvú sériu diapozitívov – asi 100 ks o rozmere 8,5 x 8,5 cm a konal takto aj prvú prednášku, ktorú som dal k dispozícii aj Karpatskému spolku. Neskôr nasledovali ďalšie série. V prvých som sa zapodieval rôznymi témami Vysokých Tatier.

Po prvej svetovej vojne prišli na rad aj východné a západné Tatry, Spiš a jeho ľudia, Belianska jaskyňa a na rad prišlo aj kežmarské gymnázium. O našich horách som zhotovil texty v nemčine, maďarčine a slovenčine a požičal som svoje série vždy bezplatne aj do zahraničia – do Rakúska, Nemecka a Poľska. Počas zimy sa premietali moje diapozitívy na 100 miestach. S náhradou pri požičaní a vrátení zlomených alebo inakším spôsobom poškodených a už neupotrebiteľných platní a s posielaním sérii som mal počas 30 rokov veľa roboty a výdavkov. Ja som však priniesol túto obeť peniazom, námahe a času kvôli vlasti hlavne pre propagáciu Tatier.“ Tento obsiahly citát výstižne charakterizuje prácu prof. Grosza, jeho zanietenú prácu na poli fotografickej práce, jeho ciele a snahy o pozdvihnutie regiónu.

Z pozostalosti A.Grosza sa v zbierkovom fonde múzea zachoval  rozsiahly fotografický materiál, ako sú diapozitívy Kežmarku a okolia, množstvo fotografií zachytávajúcich študentský život, ako boli napríklad rôzne športové podujatia, spoločné výlety do Vysokých Tatier a okolia. Veľmi cenné sú sklenené diapozitívy s rozmermi 8,3 x 8,3 cm v počte okolo 250 kusov, na ktorých sú zachytené rôzne významné historické objekty Spiša, tatranská príroda, národopis, interiéry lýcea a iné. Je to veľmi vzácny fond, ktorý vo veľkej miere obohatil zbierky múzea.