Hneď po príchode do mesta sa Edward Morawetz vybral s priateľmi na výlet do Pienin, na ktorý si so sebou zobral aj fotoaparát. Vzniklo tu niekoľko veľmi štýlových fotografií s pohľadom na Czorsztyńský hrad, Tri koruny a zo splavu Dunajcom (fot. 508, 506, 372, 373). Sú to najstaršie fotografie v múzeu, ktoré poskytujú zaujímavé informácie o dávnom spôsobe organizovania horských výletov. Plte pieninských pltníkov sa odvtedy takmer vôbec nezmenili, ale milovníci plavby po Dunajci sú dnes úplne iní. Veľa napovedá o príliš formálnom a dôslednom obliekaní sa elegantný, ale určite nie veľmi pohodlný štýl vyberanej spoločnosti, ktorú vidíme na spomínaných fotografiách. Dámy v dlhých šatách s moderne ozdobenými klobúkmi, hoci skromnejšími ako obyčajne, s nepraktickými kufríkmi v rukách a páni v dlhých kabátoch opierajúci sa o paličky, pózujú na pozadí czortyńských zrúcanín, skôr spokojní než ustarostení, neuvedomujúci si, že o niekoľko desiatok rokov na tomto mieste vznikne Czortyńská priehrada. Rovnako elegantná je skupina ľudí zachytená Morawetzom na tenisovom kurte (fot. 193).

Na výlety za mesto chodili aj študenti gymnázia, najčastejšie v rámci praktického vyučovania v teréne. Profesor Kazimierz Baran brával svojich študentov na historické besedy o minulosti regiónu. Na fotografii ho vidíme so skupinou gymnazistov na vápencovom kopci v Szaflaroch, pri murovanej budove, ktorú dala postaviť rodina Uznańských (fot. 380). Študenti museli určite neskôr napísať sloh o najstaršom obrannom objekte na Podhalí, ktorým bol  Szaflarský hrad, brániaci hranice už v 13. storčí.

Na tomto malebnom mieste bolo určite ľahšie predstaviť si búrlivé dejiny opevnenia, s príbehom o Židovi, ktorý mal hrad v prenájme od rádu cisterciánov a za Ludvíka Uhorského tu razil falošné mince, ako aj Sędziwoja zo Szubina, krakovského starostu, ktorý na kráľov rozkaz hrad z pomsty zbúral a vypálil. 

Veľa amatérskych fotografií predstavuje Nowotargčanov na krátkych prechádzkach okolo námestia, ktoré bolo možné obísť aj niekoľkokrát. Rada to robila nielen mládež, ale aj vážení mešťania si počas voľných dní ochotne dali tradičné „kolečko”, a najradšej po nedeľnej omši (fot. 432, 436, 441, 445, 447). Dobrou príležitosťou na prechádzku bol aj zimný mrazivý deň, napríklad na Kowaniec. Po ceste sa bolo možné oprieť o zábradlie na moste nad Čiernym Dunajcom a s úsmevom zapózovať pred objektívom (fot. 455). Ešte lepším nápadom bola jazda na saniach ťahaných koňmi a ako sa patrí na nové zmotorizované časy, sánky sa dali pripevniť aj k motorke (fot. 180).

V Sokole sa uskutočňovali mestské zábavy, na ktorých nehrala vždy len hasičská dychovka, ale aj skupina Syrena Band (fot. 256, 260).

Nowy Targ sa stal v medzivojnovom období módnym a navštevovaným dovolenkovým miestom. Na Kowańci, v prekrásnej doline zarezanej do pohoria Gorce, boli postavené krásne drevené vily nadväzujúce na witkiewiczovský štýl, ale aj moderné, štylisticky odvážne modernistické domy, ako napríklad vila Gorce. Na Kowaniec prichádzali dovolenkári, organizovali sa tu detské a harcerské tábory (fot. 425). Fotografia z roku 1931 pripomína účastníkov letného tábora Frajhajt, kde oddychovala židovská mládež (fot. 162).

Zo severnej strany mesto obklopujú svojimi miernymi zalesnenými svahmi Gorce, spomedzi ktorých presvitajú pred stáročiami vyklčované malebné poľany, široko sa otvárajúce slnečným lúčom. Tak ako sa Zakopané sformovalo na základe tatranskej turistiky, Nowy Targ inšpiroval a vytvoril základy pre gorczanskú turistiku. V roku 1873 sa v hoteli Herza stretli zakladatelia Haličského tatranského spolku, ktorý bol predchodcom Tatranského spolku.