Záujem o staré nowotargské fotografie sa odzrkadluje aj v publikáciách. Už dlhé roky historici aj vedci-regionalisti čerpajú z muzeálnych zbierok a fotografie z nich využívajú nielen ako ilustračný materiál, ale považujú ich za dôležitý prínos k lepšiemu poznaniu dejín mesta. Prvý článok o nowotargskej fotografii sa ukázal v roku 1991 v monografii Dejiny mesta Nowy Targ a jeho autorom bol Antoni Nowak. Veľa fotografií z muzeálnych zbierok bolo publikovaných a komentovaných v albumoch Starý Nowy Targ na rytinách, obrazoch a pohľadniciach (Antoni Nowak, Anna Nowak, 1996) a Nowy Targ. Obrázky z mestečka dvoch kultúr (Anna Majorczyk, 2007). Archiválne fotografie sa ukázali v práci B. Kowalikovej Nowy Targ 1867-1918. Pol storočia, ktoré zmenilo tvár mesta (2006), alebo v rôznych číslach ročenky Nowotargský almanach. V prvom čísle Nowotargského almanachu z roku 1996 Czesław Morawetz uverejnil biografickú skicu venovanú svojmu otcovi Eduardowi, nowotargskému fotografovi.

Podhalské múzeum sa v rámci projektu Zachrániť pred zabudnutím. Fotografie slovensko-poľského pohraničia rozhodlo spracovať a zdigitalizovať svoje fondy a sprístupniť ich širokej verejnosti na internetovej strane v albume Nowy Targ. V albume sú okrem toho prezentované fotografie, ktoré múzeu zapožičali účastníci súťaže o najzaujímavejšiu fotografiu z histórie Nowého Targu, ktorú vyhlásilo múzeum počas realizácie projektu.

Vďaka digitálnej technológii je možné archívne fotografie prezentovať na najväčšom verejnom fóre, akým je internetová sieť. Táto skutočnosť je o to potešiteľnejšia, že album Nowy Targ je prvou takou rozsiahlou prehliadkou fotografického dedičstva z obdobia od konca 19. storočia do roku 1945.

Aj napriek tomu, že fotografie zhromaždené v albume nevyčerpávajú históriu nowotargskej fotografie, rozširujú naše poznatky o týchto pomerne nedávnych časoch a dopĺňajú mnohorozmerný portrét mesta, ktoré dnes, na začiatku 21. storočia už neexistuje. V priebehu necelého storočia poznačeného dvoma svetovými vojnami, životom v socialistickom zriadení, dilemami a pochybnosťami opätovne sa formujúcej demokracie a lokálnej samosprávy, sa zmenil charakter, výzor aj rámec mesta. Na fotografiách bez problémov rozoznáme charakteristické miesta a siluety ako Kostol sv. Kataríny, mestskú radnicu, jednotlivé domy na námestí, budovy gymnázia, nemocnice alebo Sokola, ale zároveň veľmi výrazne vnímame príznaky času, ktorý nenávratne uplynul, a to, ako veľmi sa súčasný Nowy Targ líši od dávneho mesta, ktorého panoráma sa zachovala na starých fotografiách.

Sépiové a čierno-biele archívne fotografie, ktoré urobili profesionálni fotografi pôsobiaci v Nowom Targu – Stanisłąw Bochyński, Józef Stefan Christ, Edward Morawetz a Franciszek Rozłucki, alebo zakopanské podniky Stanisława Zdyba a Józefa Oppenheima, či Zbigniewa Sułkowského, alebo anonymní autori, ktorých mená dnes nedokážeme zistiť, zdokumentovali a zapamätali si pre nás dnes už neexistujúce pohľady, ľudské tváre a prchavé chvíle, scény s malomestského života, dávno minulé udalosti a situácie. So sentimentom a vzrušením a možno aj s náruživosťou bádateľa sa môžeme skloniť nad minulosťou zvečnenou na fotografiách, aby sme našli a zachránili pred zabudnutím hoci len malú časť histórie a ducha minulého času.