V roku 1890 si otvára v Kežmarku svoj fotosalón ďalší významný fotograf – Ferencz Czéhula. Ako sa uvádza v krátkej správe v Karpathen – Poste z 28.augusta 1890,“... dáva sa do pozornosti publiku Kežmarku a okolia, že zariadenie fotografického ateliéru F.Czéhulu bude premiestnené z Veľkej Lomnice do Kežmarku na Tri mosty č. 317 (dnešná ul. MUDr.Alexandra č. 19).“ O tri roky neskoršie v tých istých novinách z 30.11. sa píše, že „... doposiaľ robil snímky fotograf 1.triedy – pán Divald v priebehu 4 – 6 týždňov. S radosťou sa konštatuje, že ku stálemu pobytu sa prihlásil Ferencz Czéhula.“ Srdečne ho v meste vítajú. Fotografický ateliér F.Czéhulu sa tešil veľkej obľube medzi verejnosťou. Jeho posledné snímky pochádzajú z roku 1906. Fotografická tvorba Czéhulu je rozmanitá a bohatá. Od portrétnej tvorby, príležitostných záberov, až po detailné zábery,  napr.archeologických nálezov. Bohatá je predovšetkým jeho portrétna fotografická práca. Z tejto oblasti upútajú pozornosť napríklad rozkošné detské portréty, fotografie svadobné s patetickým nádychom, aj historické exteriérové zábery významnej udalosti Kežmarku z roku 1906 – prevoz pozostatkov jedného z posledných majiteľov kežmarského hradu – Imricha Thőkőlyho  z Turecka do mauzólea v novom evanjelickom kostole v Kežmarku. Ferencz Czéhula používal pod svoje fotografie kartónové podložky bielej farby s vlisovaným textom a ornamentálnou výzdobou striebornej, prípadne zlatej farby.  Autorom litografického stvárnenia podložiek bol Bernhard Wachtl Viedeň (niekde uvádzané len iniciály). Pri slávnostných fotografiách, ako boli napríklad svadobné, sa stretávame už aj s vrúbkovaným – ozdobným okrajom kartónových podložiek.

Prelom 19. a 20.storočia  bol označovaný ako hektické obdobie, v ktorom sa prudko striedali rozličné myšlienkové prúdy a umelecké smery.      Toto obdobie bolo zákonitým odrazom zmien, ktoré prebiehali v oblasti hospodárskej, politickej i spoločenskej. Hľadanie a vytváranie nových trendov malo byť východiskom pre spoločnosť. Umelecké myslenie v tomto období bolo ovplyvňované niekoľkými prúdmi: impresionizmom, secesiou a symbolizmom. Tento smer našiel svoje uplatnenie predovšetkým      v umení, fotografickú tvorbu nevynímajúc. V portrétnej tvorbe      išlo o snahu prispôsobiť sa vkusu zákazníka a o vytvorenie ilúzie prirodzenosti.

Dňa 9.11. 1893 sa dozvedáme z denníka Karpathen Post, že J.F.Wiesner vo svojom kníhkupectve v Kežmarku ponúka rôzne fotografické služby.

Významným fotografom týchto prelomových rokov bol István Kiss. Narodil sa 28.1.1871. Zomrel 11.6.1953 v Kežmarku. Prvá zmienka o jeho fotografickej tvorbe je z  6.5.1897, keď Carol Divald v Karpathen Poste upozorňuje obyvateľov Kežmarku na to, že otvára fotoateliér „ pod osvedčeným vedením pána Štefana Kissa“.  Prvá oficiálna správa o samostatnej práci I.Kissa na poli fotografie je z 30.júna 1898 (noviny Karpathen Post), kde sa uvádza, že István Kiss od 11.júla 1898 si otvára fotosalón v Smokovci (Tátrafüred). O dva roky neskoršie – 15.11.  v krátkom avíze v Karpathen Poste sa píše: „ Fotografický ateliér Štefan Kiss, Kežmarok zhotovuje akékoľvek fotografie v krátkom čase v prijateľných cenách, umelecky prevedené zväčšeniny v platine, akvarely, pastely, olejomaľby, ako aj všetky práce v odbore“. Z 20.mája 1909 je posledná správa o ponuke fotografických prác I.Kissa, kde ako špeciálna ponuka je uvedené portrétne fotografovanie detí. Nevieme s určitosťou povedať, do ktorého roku fungoval fotoateliér Kissa. Na svojich fotografiách neuvádza datovanie. Na základe dobového oblečenia portrétovaných môžeme približne určiť obdobie, do ktorého I.Kiss fotil. Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o 20.roky XX.storočia.

Z roku 1900 sa nám zachovala v zbierkach múzea fotografia MUDr.V.Alexandra, z roku 1906. Ide o exteriérové zábery z prevozu pozostatkov I.Thőkőlyho, z 20.rokov XX.storočia sú to zábery členov Poľovníckeho a Streleckého spolku. O umeleckej úrovni jeho fotografií svedčia aj ocenenia z výstav, ktorých reverzy a averzy sú vyobrazené na rube kartónových podložiek.  I.Kiss používal viac druhov kartónových podložiek, ktorých autormi sú Kühle – Miksche  - Viedeň, Krziwanek – Viedeň. Na niektorých podložkách v texte je uvedené: Késmárk és Tátrafüred, na iných len Késmárk.

Pokračovateľom tradície fotografie v Kežmarku po I.Kissovi bol Emil Moravetz. Narodil sa v Brašove (Rumunsko) 10.9.1887. V roku 1908 – 1910 pracoval ako fotograf v Spišskej Novej Vsi, v rokoch 1910 – 1913 v Poprade. Od roku 1913 až do roku 1930 žil v Kežmarku na ul. Mučedlníckej 1. Tu si neskoršie otvára aj svoj fotoateliér. V archíve v Spišskej Sobote sa zachovali dokumenty, ktoré zachytávajú pohnutú minulosť E.Moravetza. Bol podozrivý z vyzvedačstva pre Maďarsko. Neustále ho sledovali a niekoľko krát bola u neho urobená domová prehliadka, avšak neúspešne. Bližšie údaje o jeho živote sa nám nezachovali.