Okolo roku 1878 – 80 pôsobil v Kežmarku krátku dobu aj Karol Friedery. Na zadnej strane kartónovej podložky je v maďarskom a nemeckom jazyku uvedené: Friedéry Károly fényképész Lőcsérül Késmőrkon Carl Friedéry Photograph von Leutschau in Késmark. Na litografickom vyobrazení podložky sa nachádza  uhorský znak a kráľovská koruna. Pri záberoch celopostavových si môžeme všimnúť jednoduché interiérové vybavenie bez maľovaného pozadia. Na jeho ďalších záberoch sa nachádzajú  fotografie – podobizne – nasnímané zblízka. Ide o portréty mužov (jedným z nich je Ignác Alexander – kežmarský mešťanosta, otec známeho rőntgenológia – Vojtecha Alexandra). Pri týchto záberoch ide o poprsie, prefotené do oválu, do stratena.

Prvým známym fotografom – Kežmarčanom – bol Gustáv Adolf Weisz. Narodil sa vo Varšave v roku 1837. Jeho vlastné meno bolo Bielinski. Bol barónom. Počas poľského povstania v roku 1863 emigroval, zmenil si meno a usadil sa v Kežmarku. Na nemeckých umeleckých akadémiách vyštudoval maliarstvo a sochárstvo. Po príchode do Kežmarku sa usadil na Starom trhu, kde si vybudoval dielňu a čoskoro bol všeobecne uznávaný pre svoju neobvyklú šikovnosť v rezbárstve, maliarstve a kreslení. V roku 1867 sa oženil s dcérou klobučníckeho majstra Johanna Daniela Westhera – Rosinou a nechal si zmeniť meno na Gustáv Adolf Weisz. Bol umelcom s vycibreným vkusom, ktorého diela boli vysoko cenené ďaleko za hranicami Spiša. Svoju dielňu rozvinul na Ateliér pre umelecké remeslo a fabriku na spracovanie dreva. Jeho diela sú roztrúsené všade na Spiši. Vyhotovoval neogotické oltáre, v r. 1869 pracoval pri reštaurovaní kostola sv. Kríža v Kežmarku, v r. 1875 renovoval kazateľnicu a barokový hlavný oltár v rímskokatolíckom kostole v Tvarožnej, v r. 1889 reštauroval oltár a kazateľnicu v kaplnke – v Thőkőlyovskom hrade. Aj krásne epitafium baróna  Adolfa Wildburga, ktoré sa nachádza v tej istej kaplnke, je z jeho dielne. Vo všeobecnosti žil veľmi utiahnuto a pohyboval sa len v úzkom okruhu priateľov rodiny Wildburg, Badányi a iných. 9.októbra 1867 sa mu narodil  syn – Gustáv Adolf, ktorý pokračoval v tradíciách drevorezbárskej dielne svojho otca. Gustáv Adolf Weisz st. zomrel 23.júla 1913 v Kežmarku.

Pri charakterizovaní jeho tvorby sa nikde neuvádza aj jeho fotografická činnosť. Je možné, že pri rozširovaní domu na Starom trhu č.24, kde žil a pracoval, mal zriadený aj menší ateliér, ktorý vznikol pravdepodobne v 80.rokoch 19.storočia. Tento ateliér bol neskoršie  rozšírený a v 20.rokoch 20.storočia v ňom pracoval ďalší významný kežmarský fotograf – Paul Csaplovics. V zbierkach múzea sa nachádzajú štyri fotografie z dielne G.A.Weisza. Sú nalepené na kartónových podložkách s rozmermi 15,9 x 10,6 cm. Na rube kartónovej podložky je uvedený  ozdobný text: Photographie G.A.Weisz Kesmark Vergrősserung bis zur Lebensgrősse.. Všetky fotografie sú nedatované a pochádzajú pravdepodobne z obdobia rokov 1870 – 1880.

V roku 1880 prichádza do Kežmarku S.Bleiweis, aby si tu počas viacdňového pobytu otvoril prechodný fotosalón v Badányiovskom dome (terajšie Hlavné námestie č. 46) – oznam v Karpathen-Poste z 26.augusta 1880. Ako sa uvádza v krátkom reklamnom slogane, prijíma objednávky na všetky fotografické práce, snímky olejových malieb miest a krajiniek a výrobu tzv. emailových fotografií podľa najnovších vynálezov.

O rok neskoršie navštívila Kežmarok známa umelecká fotografka z Viedne – Rosa Jenik (oznam v Karpathen-Poste z 1.júla 1881). „Fotografický ateliér, postavený pre tento účel podľa amerického vzoru, sa nachádza v Henšovom dome (v súčasnosti ul. MUDr. V. Alexandra  č. 207), kde sa bude pracovať len do konca júla. Objednávky prijímam na portréty, od najmenších rozmerov až po životnú veľkosť, skupinové snímky, reprodukcie, zväčšeniny, snímky kostolov, súkromných a továrenských budov aj ich interiérov, strojov, krajinky, momentky zvierat a ekvipáži, ktorých vyhotovenie bude precízne a v čo najkratšom čase urobené.“  Pri svojej fotografickej práci používala R.Jenik kartónové podložky, na ktorých je uvedená adresa jej fotoateliéru vo Viedni. Dokladom tejto skutočnosti sú aj fotografie zo zbierok múzea, na záberoch ktorých môžeme identifikovať aj portréty významných meštianskych rodín z Kežmarku (napr. Schwartner Róbert ).