Edward Morawetz (1886-1967)

Najznámejší profesionálny fotograf Nowého Targu Edward Morawetz sa narodil v roku 1886 v Podwołczyskách na Podolí. Fotografickému umeniu sa učil v podniku Brunona Kliszewského v Tarnopole. V roku 1912 pricestoval do Nowého Targu, na čo ho nahovorila jeho sestra očarovaná Tatrami a Podhalím, a začal spolupracovať s Józefom Christom. Po odchode spoločníka do Spojených štátov v roku 1914 pracoval už samostatne. Po skončení prvej svetovej vojny presťahoval svoj Podnik umeleckej fotografie na roh ulíc Kazimierza Wielkého a Ogrodowej. V ateliéri, ktorý tu vznikol, realizoval stovky individuálnych a skupinových portrétov, fotografoval mešťanov, goralov a významné osobnosti verejného života. Edward Morawetz strávil v Nowom Targu, centre Podhalia, takmer celý svoj profesionálny život. Na fotografiách zvečňoval mesto a jeho okolie, ale obzvlášť veľkú úctu v ňom vzbudzovali Gorce. V materiáloch, ktoré po sebe zanechal, sa zachovalo veľa panorám tohto pohoria a reportáží z lyžiarskych a zimných výprav. Takmer pol storočia sprevádzal svojím fotoaparátom všetky dôležité udalosti a slávnosti v Nowom Targu a okolí. S reportérskym nadšením dokumentoval zmeny odohrávajúce sa v meste, ale predovšetkým nové stavebné a priemyselné investície. Výborné sú jeho autoportréty – v roku 1917 sa sfotografoval v bričke, čiže ako informuje nápis: „vo vlastnom dopravnom prostriedku nevyhnutnom na udržiavanie kontaktu s takzvaným terénom”. O jeho láske k hudbe nasvedčuje autoportrét s mandolínou, na ktorej veľmi rád hrával. Jeho portrét v úbore príslušníka Sokola bol vykonaný pravdepodobne v podniku Brunona Kaliszewského a ukazuje iný, vlastenecký a verejne zaangažovaný postoj fotografa.

V roku 1920 zvečnil nárožný drevený dom na ul. Kazimierza Wielkého, kde sa nachádzal jeho podnik aj fotoateliér, ale zároveň to bol aj dom, kde býval s rodinou. Na druhej strane originálnej fotografie Morawetz vlastnoručne napísal trochu ironickú poznámku: „Náš palác v Nowom Targu” (fot. zo zbierky A. Nowaka).

Po smrti Edwarda Morawetza v roku 1967 firmu prevzala jeho dcéra Irena Starczowska, ktorá s manželom Janom Starczowským viedla podnik do polovice 90. rokov 20. storočia.