Najradikálnejšia a najmilitárnejšia skupina členov Sokola založila koncom roku 1913 novú organizáciu pod názvom IV. Poľská strelecká družina. Jej veliteľom sa stal ašpirant Julian Lubertowicz. Keď Rakúsko vyhlásilo mobilizáciu, na rozkaz hlavného štábu Streleckého zväzu, po slávnostnej rozlúčke na námestí v Nowom Targu, sa strelecký oddiel pobral do Krakova, kde bol začlenený do I. kádrovej brigády legionárov (fot. zo zbierky A. Nowaka).

Veľmi vzrušujúca je fotografia z tejto slávnosti, kde mladí ľudia vo vojenskom šíku, ešte neozbrojení, odprevádzaní mestskou dychovkou a vlasteneckými slovami,  odchádzajú na veľkú vojnu, z ktorej sa možno nikdy nevrátia. Vidíme na nej zástupy obyvateľov, z ktorých sa mnohí odtrhli od každodennej práce – veď bol august, obdobie žatvy; pod lipami stoja pohromade nowotargskí Židia, ešte s odstupom voči vojne a politike. Staré fotografie krásne zobrazujú ozajstné vlastenectvo, cestu Podhalia k nezávislosti a nakoniec aj radosť v roku 1918 (fot. 286, 528), keď sa 2. novembra zišli na slávnostnom  zhromaždení na Hlavnom námestí takmer všetci obyvatelia.

Z archívnych fotografií môžeme vyčítať obligátny entuziazmus a pátos medzivojnového obdobia. Pokračuje sa vo výročných slávnostiach a tvorí sa nová legenda – získaná nezávislosť a jej hlavný tvorca Józef Pilsudski.

Kultivované sú aj miestne tradície. Naozaj veľkolepé boli oslavy výročia tvorivej práce Władysława Orkana (1875-1930) v roku 1927 (fot. 163). Podhalský básnik mal veľké obavy týkajúce sa organizácie osláv v Nowom Targu – Orkan, svetaznalý a skúsený človek asi nemal o mete najlepší názor. V liste F. Gwiżdżovi písal: „Mal som tu už návštevu z mesta p. Guziaka („účtovníka a skladateľa” ako sa sám nazýva), ktorého poslal Lubertowicz; má vraj školiť dychovky. (…) Prosím Ťa – nevypúšťaj dirigenta z rúk a nenechávaj veci na náhodu.” V inom liste A. Zachemskému píše: „Alebo je to akási šablóna, alebo sa to môže skončiť ešte horšie (Nejde mi tu o „jubilanta”, ale o divákov z Poľska, ktorí tu budú.” (citát z E. Jachimiak-Miodunka: Kniha a literatúra v živote Nowotargčanov. Almanach Nowotrski 2003, nr 7).

Obavy sa ukázali predvčasné, pretože oslavy výročia dopadli veľkolepo a mali veľkú odozvu v tlači v celom Poľsku. Správa z osláv bola uverejnená v 5. čísle Wierchów z roku 1927: „Slávnosť sa začala privítaním jubilanta, ktorého na Hlavnom námestí pozdravil primátor Rajski, potom sa prítomní zúčastnili na bohoslužbách vo farskom kostole, odkiaľ v sprievode prešli na námestie Słowackého. Tu sa na tribúne pod lipou usadil Orkan s rodinou a predstavitelia miestnych orgánov. Na schody vedúce na tribúnu si posadali goralskí muzikanti z Białeho Dunajca, vedľa sa postavili dva spevácke zbory – nowotargský a zakopanský. Len čo sa končil nejaký prejav, z tribúny sa ozýval raz spev, raz hudba. Zneli starodávne melódie, hrané tak ako kedysi, rezko zvučali starodávne piesne… Dookola v zástupoch goralské oddiely, Sokol, Strelec, hasiči a dychovka; a hlboko v široko sa tiahnucom fronte, ako pestrý rám farebného obrazu stála goralská kavaléria a Szaflarčania na ozdobených vozoch a v štvoruholníku davy z „mesta” aj okolitých dedín.”