Józef Rajski (1868-1936), (fot. 069, 118), pôvodom Nowotargčan, dlhodobý primátor mesta (1907-1922 a 1924-1933), poslanec do parlamentu Poľskej republiky za Poľskú ľudovú stranu Piast, spoločenský a ľudový aktivista, jeden z najzámožnejších remeselníkov v meste, majiteľ prvého elektromotorového bitúnku na Podhalí. Bol tiež členom predsedníctva Oblastného poľnohospodárskeho spolku a Okresnej sporiteľne, činiteľ Sokola a spoluzakladateľ a člen organizácie Drużyny Podhalańskie a Zväzu Podhalčanov. V období, keď zastával funkciu primátora, bol implementovaný územný plán mesta a vzniklo veľa verejnoprospešných objektov.

Kňaz Franciszek Karbuła (1866-1945), (fot. 111, 275) sa narodil v Toniach pri Krakove, strednú školu a kňazký seminár ukončil v Krakove, kde bol v roku 1913 vysvätený za kňaza a v roku 1917 získal titul doktora teológie na Jagelovskej univerzite. Od roku 1924 pracoval ako katechet a prefekt gymnaziálneho internátu v Nowom Targu a v roku 1926 sa stal farárom nowotargskej farnosti pri Kostole sv. Kataríny. Bol oddaný svojej práci a ako dobrý organizátor sa pričinil k začatiu výstavby nového kostola. Organizoval farské misie a exercície pre inteligenciu. Za svoj vlastenecký a kňazský postoj počas nemeckej okupácie ho kardinál Adam Sapieha vyznamenal právom nosiť rochetu a manteletu. Zomrel na následky infarktu 4. apríla 1945 v Nowom Targu.

Franciszek Dworski (1867-1945), (fot. 048) dlhoročný náčelník Dobrovoľnej hasičskej stráže v Nowom Targu, primátor mesta v rokoch 1922-1924.

Michał Rekucki (1884-1971), (fot. 119) výtvarný umelec, portrétista a krajinkár. Narodil sa v Nowom Targu, ukončil gymnázium v Nowom Sączi, v roku 1907 začal štúdium na Filozofickej fakulte Jagelovskej univerzity a zároveň na Akadémii výtvarných umení v Krakove, kde študoval o. i. u Józefa Mehoffera a Wojciecha Weissa. Po ukončení štúdia cestoval po Európe.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny bojoval v rakúskej armáde proti Rusku. Ako zajatec bol vyvezený na Sibír. Po návrate do Poľska v roku 1921 býval v Nowom Targu, ale onedlho odišiel do Ameriky, kde sa nastálo usadil. Je autorom mnohých portrétov, krajiniek a žánrových scén. Je pochovaný na nowotargskom cintoríne.

Kazimierz Baran (1878-1961), (fot. 105),  historik a vedec, absolvent Fakulty dejín a geografie Jagelovskej univerzity, spolupracovník knižnice Akadémie znalostí v Krakove a Vatikánskej knižnice, učiteľ zemepisu a dejepisu v Nowotargskom gymnáziu, prvý riaditeľ Učiteľského seminára. Je autorom mnohých historických prác, o. i. o dejinách Podhalia a nowotargskej oblasti. Spracoval veľa dokumentov, napríklad práva, privilégiá a cechové štatúty Nowého Targu, ako aj lustrácie nowotarského starostovského úradu. S Ludwikom Wyrostkom napísal prvú monografiu mesta Z minulosti Nowého Targu, vydanú v roku 1948.

Wiktor Ignacy Gutowski (1884-1971), (fot. 117, 310) výtvarný umelec, literát a dlhoročný pedagóg gymnázia, učiteľského seminára a základnej školy v Nowom Targu. Narodil sa v Gołymine neďalako Ciechanowa. Chodil na výtvarnú školu a neskôr do školy výtvarných umení vo Varšave a potom začal štúdium na Akadémii výtvarných umení v Krakove v triede Leona Wyczółkowského a v Kunst Gewerbe Schule vo Viedni. Počas prvej svetovej vojny bol vojakom III. brigády legionárov, v roku 1919 sa zúčastnil na obrane Ľvova. V roku 1921 prišiel do Nowého Targu, kde pracoval ako učiteľ výtvarnej výchovy až do roku 1958, kedy odišiel do dôchodku a presťahoval sa do Krakova. Je autorom mnohých krajiniek, portrétov a sakrálnych obrazov, ktoré zdobia steny mnohých nowotargských domácností. Namaľoval krížovú cestu pre kostol Najsvatejšieho srdca Ježišovho, ktorá sa tam nachádza dodnes.