Portrét, kedysi doména elít, ktorý vyhotovil na objednávku výtvarný umelec, sa vďaka novému médiu – fotografii stal od druhej polovice 19. stor. všeobecne dostupný. Takmer každý záujemca si mohol za prístupnú cenu a pomerne krátky čas objednať svoju vernú podobizeň. Na začiatku 20. stor. sa ateliérová fotografia stáva veľmi populárna a všedná. Dopyt po portrétových fotografiách bol pomerne veľký, dokonca aj v takom malom mestečku ako bol vtedajší Nowy Targ. Ale kým sa tu objavili prví profesionálni fotografi Stanisław Bochyński, Józef Christ a nakoniec aj Edward Morawetz a Franciszek Rozłucki, ľudia sa chodili fotografovať do Krakova, Ľvova, Nowého Sącza a dokonca do Viedne.

Podstatná časť individuálnych a kolektívnych portrétov známych a významných osôb, ale hlavne obyvateľov Nowého Targu a okolia, prezentovaných v albume, vznikla v ateliéri Edwarda Morawetza. Na mnohých z nich pozadie tvorí plátno s namaľovanou horskou krajinou alebo s motívom okna, s ďalšími rekvizitami podľa želania zákazníka – stolík, stolička, plot z brezových latiek a secesný ozdobný stĺpik. Existuje tiež veľa štandardných portrétov vyhotovených do oficiálnych dokladov.

Fotografie, ktoré tu predstavujeme, tvoria kolektívny portrét obyvateľov mesta, obraz ľudí z dávnych čias zvečnený, „zapamätaný” a zapísaný na citlivom filme. Je to portrét neobyčajne štýlový, vypovedajúci o tamtých časoch, o móde, o kánone krásy a o samotnom vzťahu k fotografii. Je až podmaňujúca a vzrušujúca vážnosť a dôstojnosť, s ktorou naši predkovia hľadia do objektívu, ale aj to, ako profesionálne a isto fotograf rozostavuje pózujúce osoby, tvoriac statické a maliarske kompozície.

Z Morawetzových fotografií obzvlášť vynikajú portréty, ktoré by sme dnes mohli nazvať etnografickými. A zdá sa, že to bol jeden z autorových zámerov, ktorý akoby hľadal a zároveň pozýval do svojho ateliéru znamenité typy goralov, ktorých bolo možné ešte v tom čase stretnúť na uliciach mesta alebo na jarmokoch a trhoch. Séria týchto fotografií je úžasná.

Morawetz sa na svoje modely díva veľmi pozorne a s empatiou a emocionálna úprimnosť týchto obrázkov, ako aj ich dokumentárna hodnota sú neoceniteľné (fot. 127, 129, 134, 135, 136, 374, 375, 377, 378). Vidíme na nich gazdov v tradičnom odeve s neodmysliteľnou fajkou, valaškou a sekerou alebo s husľami.

Vynikajúco sa prezentuje gajdoš Mróz z Poronina (fot. 132) a nowotargské meštianky v typických kožuchoch a šatkách (fot. 317, 318). Je  zaujímavé, že veľmi podobné tradičné kožuchy, diela nowotargských kožušníkov, vidíme taktiež na štýlových portrétoch, ktoré maľoval Michał Rekucki.

Na Morawetzových fotografiách, ktoré zhotovil v ateliéri na Szkolnej ulici a neskôr na ulici Kazimierza Wielkého, vidíme veľa Nowotargčanov. Štastní novomanželia a otcovia rodín v sprievode žien a obyčajne aj kŕdľa detí, ktoré premáhajú svoju vrodenú pohyblivosť a meravejú, aby sa dôstojne a s veľkým vzrušením, náležitým pre túto dôležitú chvíľu, ale aj neskrývaným záujmom, zahľadeli do objektívu fotoaparátu. Sú tu tiež elegantne a formálne oblečení úradníci, učitelia, advokáti a lekári, so starostlivo upravenými fúzmi a bradami, v tej dobe veľmi modernými. Ženy v najlepších sviatočných šatách a mladé dievčatá vedomé si svojej krásy, ktoré sa nesmelo ale zato koketne usmievajú. Chlapi a mládenci v uniformách, ktorí sa fotografovali na priepustkách, alebo tesne pred odchodom na front, odvážni, ale neistí čo do svojho ďalšieho osudu. Katolícki kňazi a rabíni v kožušinových čiapkach s charakteristickými dlhými fajkami. Ortodoxní Židia v tradičných chalátoch, ktorí kedysi bývali v meste, a ich ženy v obligatórnych parochniach. Keď sa dnes pozeráme na tieto fotografie, vidíme konvenčné zábery a meravé pózy, ktoré vyplývali z vtedajšieho charakteru portrétovej fotografie. Ale z druhej strany si v Morawetzovej práci s modelmi môžeme všimnúť nielen zručné ruky fotografa-remeselníka, pre ktorého bolo fotografovanie hlavným zdrojom obživy, ale aj skúsenosti v narábaní so svetlom a zručnosť vo vtedajšej retuši. V niektorých záberoch badáme dokonca aj pokus o umeleckú fotografiu, ktorá sa snaží vystihnúť v portrétovanej osobe to, čo je v nej idividuálne a najcharakteristickejšie.