Fotografie zo zbierok múzea ukazujú tiež inú tvár mesta a vypovedajú o rozpätí zmien, ktorých začiatok sa viaže so stabilizáciou politickej situácie v Haliči, ktorá v roku 1867 získala ďalekosiahlu autonómiu. Už koncom 19. stor. sa centrum Podhalia imponujúcim tempom rozširuje a modernizuje, dobieha roky civilizačnej a hospodárskej nedbalosti. Vzniká množstvo mestských investícií, stavajú sa verejnoprospešné budovy, ktoré dodnes predstavujú vizitku mesta. Je charakteristické, že tieto rozsiahle plány boli realizované veľmi precízne a pozorne, tak, aby to, čo bolo nové a moderné, nekolidovalo so starým poriadkom a architektonickými tradíciami. Murované poschodové budovy chlapčenskej a dievčenskej školy (už neexistujú) s budovou Sokola, ktorých rozsah značne presahoval pôvodnú prízemnú mestskú zástavbu, boli lokalizované na Malom námestí, ktoré sa vďaka tomu stáva druhým reprezentačným miestom mesta (fot. 185, 386, 358, 392, 232). V roku 1909 bolo Malé námestie premenované na Námestie Słowackého, na počesť 100. výročia narodenia básnika. Stalo sa to v období vlasteneckých manifestácií zdôrazňujúcich kontinuitu poľskej kultúrnej pamäti. V roku 1912 sa rozhodlo, že bude zbúraná stará škola nachádzajúca sa na križovatke ulice Szkolnej a Námestia Słowackého. V zbierkach Štátneho archívu v Nowom Targu sa zachovala fotografia starej školy, ktorá bola už v roku 1842 povýšená na hlavnú školu. Keď sa začalo vyučovať v neďalekej budove novej školy, v starej budove sídlil poštový úrad. V tom istom roku 1912 sa Komisia skrášľovania mesta rozhodla upraviť priestor po zbúraní starej budovy a celé Námestie Słowackého bolo vysadené stromami (fot. publikovaná v albume Starý Nowy Targ).

Hodno ešte pripomenúť, že materiál zo zbúranej školy mestská samospráva predala na licitácii. Na prezentovaných fotografiách vidieť už budovu chlapčenskej školy s pristavaným poschodím z roku 1925, kde sídlil Učiteľský seminár (fot. 358, 386). V roku 1934 bol pred školskou budovou postavený pomník Władysława Orkana (fot. 218, 221), pred ktorým sa Nowotargčania radi fotografovali (fot. 257, 443).

V rokoch 1931-32 priestor Námestia Słowackého doplnila nárožná budova Komunálnej sporiteľne, dnes je to budova Mestského úradu, ktorá bola postavená oproti Sokolu podľa projektu Jana Stefana Meyera (fot. 385). Komplex týchto budov fotografovaný zo severnej strany od Dunajca a nie z perspektívy námestia, tvorí spolu s Kostolom sv. Kataríny malebnú panorámu mesta obrátenú k rieke. Je zaujímavé, že fotografia panorámy, ktorú Z. Sułkowski urobil počas okupácie (fot. 395), je presným zopakovaním pohľadu, ktorý poznáme z jeho fotografie ešte spred vojny, z roku 1925 (fotografia sa nachádza v zbierkach Tatranského múza v Zakopanom). Vidíme na nich faru, Kostol sv. Kataríny, školu a budovu Sokola, ako zotrvávajú na svojom mieste na vysokom brehu Dunajca, ktorého pokojné vody obmývajú brehy porastené vrbinou. Iné je len ročné a časové obdobie, ale pokoj krajiny zmeravenej v zimnom rúchu ignoruje vojnu, ktorá vládne vo svete a onedlho zavíta aj sem. Ráno 29. januára 1945, po vkročení Červenej armády do Nowého Targu, sa v dôsledku vybuchu míny, ktorú ustupujúci okupanti nechali v chlapčenskej škole, rozšíril požiar a zničil obidve školské budovy.

Zmeny, ktoré nasledovali v meste, náruživo dokumentoval Edward Morawetz. V roku 1913, onedlho po svojom príchode do Nowého Targu, sa zúčastnil na slávnostnom otvorení mestskej nemocnice. Na tie časy moderná budova sa svojou architektúrou nádherne zakomponovala do svahov Działu, čo si všimol aj reportér Gazety Podhalańskej, ktorý nadšený napísal: „Nemocnica je nádherná budova položená na priam vysnívanom mieste. Nádherný pohľad na Dunajec, rozľahlú Nowotargskú dolinu a v diaľke sa týčiace Tatry musia chorých naladiť čo najlepšie” (Gazeta Podhalańska 1913, z dňa 14. decembra). Zo slávnostného otvorenia sa zachovala pamiatková fotografia Výboru pre výstavbu nemocnice, urobená na pozadí fasády nemocnice (fot. 209).