Vďaka širokej škále fotografických materiálov môžeme sledovať prácu fotografov a postupné zakladanie fotografických dielní v historickej následnosti. Základným pramenným materiálom je samotná fotografia, ktorú môžeme študovať z rôznych aspektov – od tematického zamerania, technického vyhotovenia, autorskú tvorbu, až po jej umeleckú a estetickú hodnotu. O úrovni fotografa a jeho dielne svedčili aj vyznamenania, ktoré získal na výstavách. Reverzy a averzy týchto ocenení sa označovali na kartónovej podložke na rube fotografie.
Pre podrobnejšie štúdium vzniku a tvorby fotoateliérov v Kežmarku sú veľmi vzácnym historickým materiálom kežmarské noviny Karpathen-Post, ktoré zachytávali podrobne všetky významné udalosti v meste. Tu sa nachádzajú aj krátke reklamné slogany, avíza, v ktorých sa konkrétne uvádzajú aj služby, ktoré fotografi poskytovali vo svojich ateliéroch. K dispozícii sú aj archívne materiály, ktoré sa nachádzajú v Štátnom oblastnom archíve v Spišskej Sobote z obdobia rokov 1894-1934. Do obdobia rokov 1890 sú archívne materiály ťažko dostupné, pretože po presťahovaní Okresného úradu v Kežmarku len časť registratúry sa dostala do archívu. Veľmi cenné sú  priame výpovede ešte doposiaľ žijúcich potomkov kežmarských fotografov. Všetky uvedené skutočnosti sú významnými prvkami pri štúdiu dejín vzniku a fungovania jednotlivých fotoateliérov v Kežmarku.

V zbierkovom fonde múzea  sú z fotografického fondu zastúpené predovšetkým portrétne fotografie, ako sú detské portréty, portréty osobností mesta, celopostavové zábery osôb i skupinky ľudí, tablá, ďalej nasledujú exteriérové zábery významných spoločenských stretnutí a udalostí, zábery mestských vedút, fotografie z divadelných predstavení, alegorické výjavy a taktiež svoje nezastupiteľné miesto tu majú pohľadnice rôznych žánrov. Medzi najvýznamnejšie akvizície múzea patrí dagerotypia rodiny Ignáca Alexandra z 2.pol.19.sotr. a 6 kusov ferotypií. Sú nedatované, bez určenia pôvodcu. Ide pravdepodobne o roky 1880 – 1890. Na záberoch je dvojica detí, pozadie tvorí štylizovaná scenéria, ďalej je to skupina štyroch žien, záber sediaceho muža, celopostavový záber ženy v klobúku (pozadie tvorí jednoduchá kresba s motívom mesta, v pozadí štíty – Tatry?), na ďalšom zábere je matka s dvoma deťmi a posledný záber je z 1.svätého prijímania.

Početné zastúpenie tvoria fotografie z obdobia 2.polovice 19. storočia. V tomto období sa rozšírilo využívanie vizitkových podobizní. Litografické  vyobrazenia podložiek v mnohých prípadoch dosahovali umeleckú úroveň. Na základe uvedených informácii o fotografovi a jeho dielni na podložke  nájdeme aj mená takých významných fotografov, ktorí dosahovali úroveň najvyššieho kráľovského fotografa, ako boli É. De Planque – Friedland, sídlo Mailátha Jána – cisársko-kráľovského dvorného fotografa, ateliér L. a V. Angerovcov. Z umeleckých fotografov to boli napríklad: E.Bieber – Berlin, T.Wenzel – Berlin, K.Győrgy – Budapest, A.Popp – Troppau ( Opava), H.Zeidler – Berlin, W.Fechner – Berlin, T.Penz – Charlottenburg a iní.

Prví fotografi, ktorí prišli do Kežmarku, boli pravdepodobne len prechodní. Na základe štúdia historických dokumentov môžeme chronologicky zoradiť fotografov, pracujúcich prechodne v Kežmarku následovne.
Ako prvý sa spomína J.Lippóczy. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o fotografa, ktorý nepochádzal z Kežmarku. Môžeme sa oprieť len o krátku správu v Zipser Bote, kde sa uvádza, že si otvára svoj fotosalón 21.11.1865. Jediná zachovalá fotografia, ktorá sa nachádza v zbierkach múzea, je s uvedením mena Lippóczyho: Photographie J.Lippócczy Atelier in Käsmark. Na zadnej strane kartónovej podložky je uvedený aj rok – 1865. Ďalšie údaje o existencii tohto ateliéru nám však nie sú známe.

Približne v tom istom období pracuje v Kežmarku ďalší fotograf – Johan Nováky. V zbierkach múzea sa zachovali dve fotografie z jeho tvorby. Obidve sú vizitkového formátu. Na prvej fotografii na zadnej strane kartónovej podložky je uvedené: Photographie JOH.NOVÁKY in KESMARK.

Béla Főltény – tento fotograf pochádzal z Levoče. V Zipser Bote z roku 1866 sa uvádza, že v dňoch 1. – 14. marca 1866 si otvára v Kežmarku prechodný fotosalón. Neskoršie – o dva roky – si otvára fotosalón v mieste svojho bydliska – v Levoči. Fotografie z jeho ateliéru sa nám však nezachovali.