Je veľká škoda, že sa nezachovalo vybavenie ateliéru, kde sa nachádzali originálne maľované pozadia, staré fotoaparáty a objektívy, vybavenie tmavej komory zo začiatku 20. stor., ale aj štýlový nábytok a rekvizity, s ktorými sa stretneme na portrétových fotografiách a fotografii z roku 1930 zobrazujúcej interiér podniku (fot. zo zbierky A. Nowaka).

Otca nasledoval aj syn Kazimierz, ktorý v roku 1945 otvoril fotografický podnik v Zakopanom. V rodinných tradíciách v Zakopanom pokračuje v súčasnosti Edwardov vnuk Krzysztof Morawetz. Edwardowa vnučka Gabriela Morawetz skončila krakovskú Akadémiu výtvarných umení diplomovou prácou u profesora Jerzego Nowosielského. Dlhé roky bývala vo Venezuele a v súčasnosti žije v Paríži. Rovnako ako celú rodinu, aj ju fascinuje fotografovanie. Vo svojich výtvarných prácach – maliarskych, grafických, sochárskych a fotografických , vystavovaných na celom svete, využíva mnoho druhov techník.

Edwardov syn Czesław, známy krakovský novinár, vo svojich spomienkach na otca veľmi výstižne napísal: „Kronikárstvo má mnoho tvárí, jedni držia v ruchách pero, iní používajú „druhé oko”, fotografickú kameru. Tento druh kronikárstva popri svojej profesii náruživo pestoval aj môj otec  Edward Morawetz, jeden z prvých profesionálnych fotografov na Podhalí, (…) jeden z „ceprov”, ktorý prišiel na začiatku storočia do podhalskej krajiny z podolských nížin. (…) Od roku 1912 registroval svojím objektívom a ustaľoval na citlivom filme všetko, čo sa týkalo Podhalia, obzvlášť jeho centra, Nowého Targu. Bol profesionálny fotograf, ale o krásu podhalskej krajiny, o ľudí v nej žijúcich, udalosti tvoriace jej dejiny sa zaujímal z lásky k tomuto regiónu a z vrodenej kronikárskej vášne, aby sa to, čo zaniká a je prchavé, nestratilo, nepominulo navždy, aby zvečnené na obraze pretrvalo a slúžilo ďalším pokoleniam.” (Almanach Nowotarski 1996, č.1)