Objavenie fotografie umožnilo zachytiť a zvečniť skutočnosť, to, čo je pominuteľné a neopakovateľné. Aj v Nowom Targu začali na začiatku 20. storočia dokumentovať udalosti a každodenný život profesionálni fotografi a skupina amatérov.

Dôležitým prvkom každodenného života mesta boli náboženské a vlastenecké slávnosti, jubileá, predstavenia a zábavy, ktoré zhromažďovali veľké zástupy obyvateľov. Po slávnostných bohoslužbách v kostole a synagóge sa Poliaci aj Židia, chudobní aj bohatí, mladí aj starí pobrali na najväčšie priestranstvo v meste – Hlavné námestie. Tieto zhromaždenia obyčajne sprevádzala vznešená atmosféra a patetická ceremónia. Boli tu príhovory hodnostárov, čestný jazdecký oddiel, pochod Sokolov, mládeže a rôznych organizácií a to všetko pri zvukoch neodmysliteľnej mestskej dychovky. Popoludní všetci prešli do budovy Sokola na besiedku. Zachované staré fotografie pripomínajú obraz, atmosféru a charakter dávno minulých udalostí. Vďaka nim máme možnosť vidieť, ako vyzeralo mesto, ako sa obliekali obyvatelia a dokonca získať informácie o zvykoch alebo dávnej politickej propagande.

Liberálna politika Rakúsko-Uhorska koncom 19. a začiatkom 20. storočia podporovala obrodu poľskosti. V Nowom Targu boli kultivované národné tradície počas veľkých výročných slávností, ktoré boli manifestáciami vlastenectva. V meste sa živila spomienka na hrdinov národných povstaní. V roku 1903 bol založený Výbor pre postavenie pamätného pomníka na počesť obetí vojny za nezávislosť, ktorý bol vďaka finančnej podpore schválenej mestskou radou postavený na nowotargskom cintoríne (fot. zo zbierok Štátneho archívu).

Nádherné boli oslavy stého výročia narodenia básnika A. Mickiewicza. V predvečer osláv, v sobotu 25. júna 1898 „sa za krásneho osvetlenia a pri zvukoch mestského dychového orchestra pohol sprievod s fakľami – na čele s čestným jazdeckým oddielom 70 urastených goralov, ktorých viedol p. Baumann” (Rok A. Mickiewicza. Pamätná kniha, Ľvov 1899). V nedeľu sa uskutočnila slávnosť odhalenia pomníka poľskému bardovi v mestskom parku, ktorý ešte toho istého dňa dostal meno Park Adama Mickiewicza.

Dôležitým faktom v dejinách mesta a regiónu bola dlhoročná snaha o utvorenie gymnázia v Nowom Targu, prvej strednej školy na Podhalí. Mestské orgány a obyvatelia mesta si uvedomovali veľký význam osvety v procese rozvoja a zachovania poľskej kultúry a s typicky goralskou tvrdošijnosťou interpelovali patričné oddelenia ministerstiev vo Viedni a v Ľvove vo veci založenia osvetovej inštitúcie, ktorá by vzdelávala mládež Podhalia, Oravy a Spiša. Už v roku 1877 bol založený Gymnaziálny výbor, ktorý zhromažďoval prostriedky na spomínaný cieľ. Od roku 1898 sa v tejto veci začali angažovať poslanec Krajinského parlamentu za nowotargský obvod dr. Jan Bednarski, školský inšpektor Ludomil German a primátor mesta Mikołaj Halikovski. Primátor bol iniciátorom uznesenia týkajúceho sa výstavby budovy, patričného vybavenia a udržiavania gymnázia z vlastných prostriedkov mesta. V roku 1904 prišlo z viedeňského dvora povolenie na založenie cisársko-kráľovského gymnázia s poľským vyučovacím jazykom, ktoré podpísal cisár František Jozef I. K slávnostnému otvoreniu školy došlo 10. septembra a prvé dve triedy prijali 80 študentov. Prvým a ako sa ukázalo aj dlhoročným riaditeľom gymnázia sa stal Kazimierz Krotoski (1860-1937). Zo začiatku vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch domu Józefa Herza na rohu Hlavného námestia a Sobieského ulice. Stavebné práce na novom gymnáziu sa začali v roku 1905. Impozantnú budovu v neogotickom štýle projektoval významný architekt Teodor Talowski, stavebný dozor plnil inžinier Eugeniusz Katerli. Prvých študentov nové gymnázium prijalo v roku 1906.  Budovu slávnostne posvätil 9. septembra 1908 biskup Anatol Nowak. Prvá maturita sa uskutočnila v roku 1912 a na slávnostnom odovzdávaní vysvedčení 28 absolventom sa zúčastnil biskup Adam Sapieha (fot. 501). V roku 1912 celá Halič oslávila 100. výročie narodenia Zygmunta Krasińského. Vtedy bola ulica vedúca ku gymnáziu a námestie, na ktorom sa nachádzala školská budova, nazvané menom tohto významného romantického básnika. V roku 1926 na 50. výročie smrti Seweryna Goszczyńského gymnázium dostalo jeho meno. Patrónom gymnázia sa tak stal básnik, účastník novembrového povstania a autor Denníka z ciest do Tatier, jedného z prvých kompendií o Podhalí, Gorciach, Tatrách a goraloch. V školskom roku 1937/38 bolo v gymnáziu vytvorené humanisticko-prírodovedecké všeobecnovzdelávacie lýceum.