V takzvanom teréne, exteriéri vznikajú príležitostné kolektívne portréty, zhotovené pri príležitosti rôznych slávností a výročí, najčastejšie v mestskom parku, pred budovou Sokola a radnice. Na kolektívnych portrétoch nájdeme aj sestry Serafitky (fot. 211), ktoré prišli do Nowého Targu v roku 1905. Mali veľké zásluhy v nesení pomoci ľuďom v núdzi, v budove bývalej krčmy pri Targowici neďaleko mestského parku zorganizovali útulok pre deti (fot. 214), starali sa o chorých v domácnostiach aj v chudobinci a keď bola odovzdaná do prevádzky mestská nemocnica, viedli tu administratívu a pracovali ako sestričky (fot. 183, 206, 225, 261).

Veľavravná, ba priam reklamná je fotografia z interiéru obchodu s poľnohospodárskymi strojmi, na ktorej majitelia s pýchou prezentujú svoj tovar (fot. 415). Na ďalšej vidíme sviatočne oblečených pracovníkov remeselníckeho podniku vyrábajúceho vozy a bričky, ktorí pózujú pri elegantnom povoze (fot 414). Surový interiér daňového úradu, kde sa s vážnymi a prísnymi tvárami sfotografovali pracovníci tejto dôležitej nowotargskej inštitúcie, spríjemňuje samovar umiestnený na stoličke ako veľmi dôležitá rekvizita (fot. 360).

Na kolektívnom portréte vidíme tiež úradníkov nowotargského okresného úradu (fot. 534) so starostom Mateuszom Korniakom. Cenná je aj pamätná fotografia účastníkov krajinského stolárskeho kurzu (fot. 376), urobená v divadelnej sále Sokola na pozadí opony zhotovenej podľa projektu Włodzimierza Tetmajera, ktorá sa počas druhej svetovej vojny stratila a vďaka tejto fotografii si ju vieme aj dnes predstaviť.

Na Morawetzových portrétoch nájdeme veľa zaslúžilých a známych osobností, ktorých dielo a činnosť sa navždy zapísali do dejín mesta. Boli to nowotargskí „Sokoli”, úradníci okresného úradu a magistrátu, advokáti a sudcovia, učitelia gymnázia a učiteľského seminára. Pripomeňme si niektorých z nich.

Jan Bednarski (1860-1926), (fot. 035), okresný lekár, poslanec do Krajinského parlamentu v Ľvove (1901-1913), prvý spišsko-oravský starosta v nezávislom Poľsku, politický a spoločenský činiteľ, vyznamenaný Dôstojníckym krížom Rádu obrodenia Poľska, čestný obyvateľ mesta Nowy Targ. Narodil sa v roku 1860 v Bystrej pri Jordanowe. Ukončil Gymnázium sv. Anny v Krakove a štúdium medicíny na Jagelovskej univerzite. Od roku 1897 bol spätý s Nowým Targom. Angažoval sa v živote mesta a bol iniciátorom mnohých dôležitých aktivít. Pričinil sa k založeniu gymnázia, k výstavbe gymnaziálneho internátu a nemocnice, k výstavbe železnice na trati Chabówka-Zakopané a Nowy Targ- Suchá Hora, bol spoluzakladateľom denníka Gazeta Podhalańska. Po získaní nezávislosti sa aktívne zapájal do činnosti v prospech pripojenia Spiša a Oravy do Poľska. Zomrel v roku 1926 v Nowom Targu.